...“Chcel by som to, čo máš ty. Môžeš mi to dať alebo aspoň ukázať, ako to získať: “Už to máš. Ale neuvedomuješ si to, tvoja myseľ je príliš hlučná.“

... Ľudia hľadajú radosť, naplnenie, uznanie, istotu alebo lásku vo vonkajšom svete, zatiaľ čo v svojom vnútri majú poklad, ktorý obsahuje nielen všetky tieto veci, ale je oveľa úžasnejší než všetko, o nám svet môže ponúknuť.

... Bytie je večný, stále prítomný Život za nespočetnými formami, ktoré podliehajú narodeniu a smrti. Bytie je však taktiež hlboko vo vnútri každej formy ako jej najvnútornejšia, neviditeľná a nezničiteľná podstata. To znamená, že vám je dostupná v každom okamžiku ako vaše najhlbšie ja, ako vaša pravá prirodzenosť. Nesnažte sa ju však pochopiť rozumom. Bytie môžete poznať iba vtedy, keď máte myseľ skutočne kľudnú a žijete plne a intenzívne v prítomnom okamžiku... tu a teraz. Znovu byť vedomím svojho bytia a zotrvať v tomto stave „citového uvedomenia“ je osvietenie.

Osvietenie je stav celistvosti, jednoty, a taktiež hlbokého kľudu.

... Začiatkom slobody je poznanie, že nie som totožný so svojim myslením. Toto poznanie vám umožňuje pozorovať svoje myslenie. Akonáhle začnete svoje myslenie pozorovať, aktivizujete vyššiu úroveň svojho myslenia.

... keď počúvate myšlienku, uvedomujete si v pozadí svoju vedomú prítomnosť – svoje hlbšie ja. Myšlienka potom stráca svoju moc nad vami, pretože ste sa prestali stotožňovať so svojou mysľou.

... keď vstúpite do bezmyšlienkovite sféry hlbšie, dosiahnete čisté vedomie. V tomto stave cítite svoju vlastnú prítomnosť tak intenzívne a radostne, že vám pripadá nedôležité vaše myslenie, vaše pocity, vaše telo a celý vonkajší svet. A predsa to nie je egoistická stav. Je to nepredstaviteľne väčšie ako vy.

... najdôležitejším krokom k osvieteniu je teda odnaučiť sa stotožňovať sa so svojou mysľou... jedného dňa sa pristihnete ako sa usmievate na svoj vnútorný hlas, akoby ste usmievali na šantenie malého dieťaťa.

... myslenie je nepatrným aspektom vedomia.

... život je udržovaný inteligenciou, ktorá je omnoho väčšia ako myseľ.

...Láska a radosť sú neoddeliteľnými od vášho prirodzeného stavu spojenia s Bytím. Okamžiky lásky, radosti a hlbokého kľudu prichádzajú, kedykoľvek dôjde k prerušeniu myšlienkového prúdu.

...Naša žiadostivá myseľ hľadá spásu a naplnenie vo vonkajšom svete a v budúcnosti ako náhražku za radosť z Bytia.

... Mnohí z vás viete z vlastnej skúsenosti ako ľahko sa môže zmeniť partnerský vzťah zo zdroja potešenia v zdroj bolesti. Pozitívne a negatívne polarity sú opačnými stranami tej istej mince., obe sú súčasťou bolesti, ktorá je neoddeliteľná od stavu egocentrického stotožnenia sa s mysľou

Prečo myseľ odmieta prítomný okamžik? Pretože je schopná existovať iba v čase, to je v minulosti a budúcnosti, prítomný okamžik je pre ňu hrozbou jej existencie. Čas a myseľ sú neoddeliteľné.

... Prijmite prítomný okamžik, ako by ste si ho zvolili. Nebráňte sa mu. Učiňte z neho svojho spojenca a nie nepriateľa. Tým zmeníte celý svoj život.

Tajomstvo života je „umrieť než umriete“ – zistiť, že smrť neexistuje.

... hmotná forma umiera, všetky myšlienkové formy raz umrú, avšak božská podstata žije. Žiarivá, plne vedomá. Nič reálneho nikdy nezomrelo. Umierajú iba mená, formy a ilúzie.

Prečo je prítomný okamžik tým najcennejším? Preto, že v skutočnosti je to jediný existujúci okamžik. Nič iného neexistuje. Večný okamih, v ktorom je celý život.

„čo tomuto okamžiku chýba?“ Zenoví majstri často kladú otázku: “Keď nie teraz, tak kedy?“

Minulosť a budúcnosť nám zastierajú Boha., spáľte ich v ohni.“

...Spásu nenájdete v čase. Nemôžete byť slobodní v budúcnosti. Slobodní môžete byť iba v prítomnom okamžiku.

...“Nachádzam v svojej činnosti ľahkosť a radosť?“ Ak nie, tak čas vám zastiera prítomný okamžik a život vám pripadá ako boj.

... Ak si vyriešite svoje vnútorné problémy, vyriešia sa aj vonkajšie. Primárna realita je vo vašom vnútri, sekundárna vo vonkajšom svete.

... Znečisťujete svet, alebo ho očisťujete? Len vy sami ste zodpovedný za svoj vnútorný priestor, tak ako ste zodpovedný za celú túto Zem. Ak si ľudia vyčistia svoj vnútorný priestor, prestanú znečisťovať Zem.

... Pretože žijeme v kultúre ovládanej racionálnym myslením, naše moderné obrazy, architektúra, hudba a literatúra nie je krásna a nemá vnútornú podstatu. Ľudia, ktorí tieto diela tvoria nie sú schopní sa oslobodiť - ani na okamžik - od svojej mysle. Preto nie sú v spojení so svojim vnútorným zdrojom tvorivosti a krásy. Myseľ ponechaná sama na seba tvorí iba ohavnosti, a to nie len na výstavách. Pozrite sa na naše mestá a priemyslové pustatiny. Ešte žiadna civilizácia nevytvorila niečo tak škaredé.

... Slová nie sú Pravda, iba k nej ukazujú... mlčanie je najúčinnejším nositeľom prítomnosti.

Nelipnite na žiadnom slove. Vedomú prítomnosť môžete nahradiť aj slovom Kristus. Kristus je vaša božská podstata alebo Ja. Kristus označuje vaše vnútorné božstvo .

V Kristovi nie je minulosť ani budúcnosť. Ježiš bol. Bol to človek, ktorý zrealizoval svoju božskú prítomnosť, svoju prirodzenosť. Povedal: “Prv než Abrahám, ja som“ Nepovedal: “Existoval som predtým ako sa narodil Abrahám. Použitie slov ja som, ktorá začína v minulom čase, vyjadruje radikálnu zmenu, prerušenie časovej dimenzie. Ježiš sa pokúsil bezprostredne vyjadriť zmysel vedomej prítomnosti, sebarealizácie. Prekročil hranice vedomia ovládaného časom a vstúpil do mimo časovej sféry. Do sveta vstúpila dimenzia večnosti. Večnosť však neznamená nekonečný čas, ale žiadny čas. A tak sa človek Ježiš stal Kristom – nástrojom čistého vedomia.

... Som, ktorý som... žiadny čas, iba prítomnosť.

Druhý príchod Krista znamená transformáciu ľudského vedomia, prechod z času do prítomnosti, prechod myslenia k čistému vedomiu, nie príchod nejakého muža, či ženy. Keby sa mal Kristus vrátiť v nejakej vonkajšej forme, nemohol by vám povedať nič iného iba: „Som Pravda. Som božská prítomnosť. Som život večný. Som vo vašom vnútri. Som teraz a tu.

... Vnútorné telo je vaším spojením s neviditeľným Bytím a v svojom najhlbšom aspekte je týmto Bytím: Zdrojom, z ktorého vyžaruje vedomie ako svetlo zo slnka.

... Väčšina ľudí nevie počúvať, pretože ich pozornosť je sústredená na myslenie. Preto nevnímajú to, na čom skutočne záleží : Bytie druhého človeka pod povrchom mysli a slov. Samozrejme , že Bytie druhého človeka môžete vnímať iba cez svoje vlastné Bytie. To je začiatok vedomia jednoty, ktorou je láska. Na najhlbšej úrovni Bytia sme totožní zo všetkým čo existuje.

... Láska nie je prieberčivá, tak ako si nevyberá slnečné svetlo na čo bude svietiť. Ak má vaša láska protiklad, tak to nie je láska.

... V súčasnosti je väčšina mužov a žien v spároch mysli. Stotožňujú sa s mysľou a emocionálnym telo. Práve to nám bráni v dosiahnutí osvietenia. Najväčšou prekážkou pre muža je myseľ, zatiaľ čo pre ženu emocionálne telo.

... Ak ste plne sústredení v prítomnosti, nemáte potrebu reagovať na chovanie druhých, pretože toto chovanie nepovažujete za reálne. Váš vnútorný mier bude tak hlboký, že sa v ňom stratí všetko, čo kľudné nie je. Stanete sa „svetlom sveta“.

... Krista nikdy nezosobňujte. Nerobte z neho formu. Skutočné božie matky a osvietení majstri nie sú zvláštne ako osobnosti. Sú oveľa prostejší a obyčajnejší ako obyčajní ľudia. Každý kto má silné ego, by ich považoval za bezvýznamných alebo by si ich vôbec nevšimol.

Ak ste priťahovaní k osvietenému učiteľovi, potom je to preto, že už ste dostatočne vedomí, aby ste poznali vedomie v druhom. Bolo veľa ľudí, ktorí nepoznali Ježiša alebo Budhu, a veľa ľudí je priťahovaných k falošným učiteľom. Egoisti sú priťahovaní k egoistom. Temnota nerozozná svetlo. Preto neverte, že svetlo je mimo vás alebo prichádza iba v jednej jedinej forme. Ak je iba váš učiteľ vtelením Boha, kto ste vy? Akýkoľvek druh výlučnosti je stotožnenie sa formou., a stotožnenie sa s formou znamená ego, nech je akokoľvek zamaskované.

Používajte prítomnosť majstra ako zrkadla, ktoré odráža vašu pravú totožnosť, aby ste sa stali vedomejšími. Čoskoro zistíte, že nie je rozdiel medzi „mojou“ a „tvojou“ vedomou prítomnosťou. Prítomnosť je len jedna.

... ak žijete v prítomnosti a nie ste ovládaní minulosťou ani budúcnosťou, nehromadíte čas v svojej duši ani v bunkách svojho tela. Nahromadenie času znižuje schopnosť buniek obnovovať sa. Ak žijete vo svojom vnútornom tele, vonkajšie telo starne oveľa pomalšie, a aj keď starne, vaša večná podstata vyžaruje cez vonkajšiu formu a vy nevyzeráte ako starý človek

... To čo sa ľudským zmyslom javí ako priestor v našom vesmíre, je neviditeľné Bytie. Je to „telo“ Božie. A najväčší zázrak je to: že táto nesmiernosť, ktorá umožňuje vesmíru byť, nie je iba v priestore – ale tiež vo vás. Ak ste úplne sústredení v prítomnom okamžiku, môžete si ju uvedomiť v svojom vnútri. Táto nesmiernosť je bezodná, nemá žiadny rozmer. Priestornosť je nakoniec iba mylne vnímaná hĺbka, ktorá je atribútom jedinej transcedentálnej reality.

... Každá brána neviditeľného Bytia je bránou smrti, smrti falošného ja. Keď takouto bránou prejdete, prestanete sa stotožňovať s formami vytvorenými vašou mysľou. Uvedomíte si, že smrť je iba ilúzia, takisto ako stotožnenie sa s hmotnou formou. Koniec ilúzie – to je smrť. Je bolestivá iba vtedy, keď na ilúzii lipnete.

... Láska je stav bytia. Láska nie je vo vonkajšom svete. Láska je vo vás.

... Čo je Boh? Večný život pod povrchom nespočetných foriem. Čo je láska? Vnímanie večného Života hlboko vo vás a vo všetkých bytostiach. Všetka láska je láskou k Bohu.

... Takže kedykoľvek vás postihne nejaké nešťastie – choroba, strata majetku, spoločenského postavenia, zrútenie partnerského vzťahu, smrť blízkeho človeka, príchod vlastnej smrti - uvedomte si, že ste iba na krok od niečoho neuveriteľného: od naprostej transformácie obyčajného kovu bolesti a utrpenia v zlato.

... Ste nezničiteľní a nesmrteľní – to je istota, skutočnosť, ktorá nezávisí na nejakých vonkajších dôkazoch zo sekundárneho zdroja.

... Váš kríž sa stane tým najlepším, čo vás kedy stretlo, pretože vás donúti vzdať sa, prijať „smrť“, stať sa ničím, stať sa Bohom – pretože Boh nie je žiadnou entitou. .(Eckhart Tolle Moc přítomného okamžiku)

Čo hľadáš, pútnik, všetko nesieš so sebou, a s každým krokom to strácaš, nenachádzajúc nič nového.

... Všetky vesmírne múdrosti sú naveky v každej ľudskej duši od okamžiku stvorenia. Iba pri dlhom mudrovaní v svoj prospech, mudrci často dušu odvádzajú dušu od hlavného.“ (Megre Stvorenia z cyklu Zvoniace cédre)

„Nastane doba, keď ľudstvo pochopí. Keď najväčší vedec príde k babičke na záhradku. Hladný poprosí babičku o paradajku k jedlu. Vedec i jeho výtvory tej babičke nie sú potrebné. Babi o nich ani nechce vedieť. Kľudne si žije aj bez vedca. On však bez nej nemôže prežiť. Žije v iluzórnom svete, neplodnom, nikam nevedúcom. Ona – v súlade zo zemou a s celým vesmírom. Vesmír ju potrebuje, vedca – nie.“ (Megre Priestor lásky z cyklu Zvoniace cédre)