„Jeden muž vynaložil všetku svoju silu a majetok a tri roky k tomu, aby sa naučil premáhať drakov. A keď sa to dokonale naučil, poznal, že žiadnych drakov niet.“

(majster Čuang)

„ Ja vždycky spočívam pri nohách toho, ktorého milosťou viem, že som s ním jedno.“

„Kto je ten, ktorého všetci budhovia, sú iba jeho sluhovia?“

„ Ako znie tliesknutie jednej  ruky?“

„Boh ohňa si ide pre oheň“

„Tao je, keď býk mávne chvostom“(kóany)

„Prišiel si ku mne skoro ráno, keď pes ešte spal“ (Thákur)

„Miloval si? Svoju dušu videl iba si.“ (Perský básnik)

Áno, svoju dušu ako podstatu vesmíru .

„Radšej seď u Ježišových nôh,

a nerob nič,

akoby si mal robiť čokoľvek

bez lásky.“

„Som len dierka na flaute, ktorou prúdi dych Krista. Počúvajte tú hudbu.“ (Háfiz)

Číre bytie je stav, ktorý chceme docieliť všetci,

Je to voľné plynutie so všetkým, čo sa javí dobré, život v súlade, s hocijakými okolnosťami, ľahké prijímanie toho, čo je, uspokojenie s druhými ľuďmi.

Číre bytie je stav pokoja,

Po ktorom túži každá duša.

Pocit sebadôvery a dôvery k vlastnému poznávaniu.

Ak iba jestvujete, akceptujete  sa takí, akí ste, s citovým prílivom i odlivom, ľudskými slabosťami a chybami. (Netreba byť „dokonalý“, pričom viete, že stále rastiete.)

Predstavte si, že nemusíte urobiť nič, alebo môžete urobiť len to, čo vám prinesie pôžitok a uspokojenie.

Ste slobodní, môžete byť sami sebou.

Keď si každý deň dožičíte ten tichý čas, znovu pookrejete. Konanie je potom rozšírením bytia – nenamáhavé úsilie, ľahká radostná činnosť, ktorá z vás vychádza.

Nechajte všetko ísť svojim chodom, dajte sa viesť duchom. (Massová, Len tíško pokojne.)

„Staňte sa plátnom a pozerajte na maľbu prejavenia.

V skutočnosti nikdy nič neexistovalo. Iba živé prázdno.

Jedine vedomie je a nikdy neexistovalo nič mimo vedomia. Tam nie je subjekt ani objekt. Nie je tam skúsenosť ani zakúšajúci. Hovorí sa tomu oslobodenie od všetkého.

Každá myšlienka, ktorú myslíte, sa prejaví. Myšlienka skončí, keď jej poviete „dosť“. Vojsť do tohto okamžiku je veľké šťastie. Zbavte sa všetkých predstáv, zámerov túžob. Jediný dôvod života je splnený a vy ste voľný.

Sloboda je vo vašom vnútri. Láska je vo vnútri a vy ju nehľadáte na trhu.

Slnko je tak veľké a predsa ho môže zakryť jediný mrak. Mraky to sú myšlienky. Podobne myšlienka ja zakrýva Ja. Myšlienka ja zakrýva mier, krásu a lásku. Ako je možno odstrániť tento mrak. Pýtajte sa, a mrak zmizne, pretože je neskutočný.

Myseľ obrátená do vnútra uvidí svoju krásu, svoj zdroj a neobráti sa už k tomu, čo ju ruší. Vráťte sa domov. „Kráľovstvo nebeské je vo vás“. Ako toto kráľovstvo získať? Podrobením sa vedomiu.

... Existuje iba vedomie. Keď sa toto chápanie snaží samo seba pochopiť, stáva sa mysľou. Medzi chápaním a mysľou nie je rozdiel. Myseľ znamená činnosť.

Vesmír je výsledkom chápania, ktoré kedysi vzniklo, aby pochopilo vedomie.

Vedomie, ktoré nemôže byť objektivizované, sa stáva objektom. Myseľ sa stáva subjektom, ktorý objekty vníma.

Vedomie nemôže byť pochopené, vnímané, alebo vymyslené. Nemá nikoho ďalšieho ako pozorovateľa. Je samožiariace, vždy prítomné, vševedúce. Kto by mohol byť jeho pozorovateľom?

...Je to ako s motýľom, ktorý sa zamiloval do plameňa a bez váhania doň vletí.

... Kdekoľvek uvidíte meno a tvar, nie je to skutočné. Tieto mená a tvary vám mier ani lásku nikdy nedajú. Čokoľvek vidíte, cítite alebo zakúšate prostredníctvom zmyslových objektov, vás nakoniec zanechá hladného.

... Volajú to mierom, šťastím, láskou, krásou. A predsa To je nedotknuté. Je to úplne mimo všetkého. Každý, kto sem prišiel, sa ponoril do Toho. Žiadna komunikácia, žiadna myseľ, intelekt, ani zmysly. A to je šťastie.

... Keď sa  v Tom stratíte, je Láska tu. V pravej láske neexistuje milujúci, ani milovaný, len láska. Žiadny subjekt ani objekt. Len a len láska.

To je milovanie.

... Tam, kde sú cesty, tam musia byť aj ovce. Cesty sú pre ovce. Vidíte snáď po cestách chodiť levy? A tam kde sú ovce, sú aj pastieri. Keď idete k pastierovi, stanete sa ovcou a budú vás hnať v húfe, kam budú chcieť.

...Ak ste priťahovaný k nejakému vonkajšiemu objektu, tiež hľadáte blaho alebo mier. Nenájdete ho však, pretože tento objekt je stvorený vašou mysľou, je odrazom vašej mysli. V skutočnosti neexistuje.

Predstavte si , že vidíte svoj vlastný tieň a zamilujete sa doňho. To vám nepomôže. Musíte nájsť skutočnú Bytosť  a nasmerovať ju k jej vlastnému zdroju. Potom nastane mier.

Tak ako vám slnko nakreslené na stene nedá svetlo, tak vám nedajú mier ani odrazy vlastnej mysli. Svetlo musíte hľadať u jeho zdroja, a nie u namaľovaného obrazu slnka alebo sviečky.

...Stretli ste už v živote človeka, ktorý by povedal, že je spokojný, že už nemá žiadne prianie, nech by to bol kráľ, alebo žobrák? ( Púndža Procitni a chechtej sa)

„Nemôžeme mať väčšieho nepriateľa ako neskrotenú myseľ.

Nikto pre nás nemôže spraviť viac než dobre ovládaná myseľ.“(Budha)

„Nie zo svojich síl, ale z čistého daru Ježišovho, začal som naraz prežívať ozajstné tajomstvo, ktoré ovláda celý neviditeľný vesmír a porozumel som, ako len môže úbohý človek porozumieť tajomstvu pravej Lásky. V živote už nemala pre mňa cenu činnosť, platila len láska.“(sv. František)

Zlo sa vždy rodí tam, kde schádza láska. (Hesse)

„Láska k Ježišovi má natoľko zaplavovať našu myseľ i srdce, že už nebudeme venovať pozornosť láske ľudskej. Sám Ježiš bude žiarlivo ochraňovať srdcia tých, ktorí sa mu darovali.

...Milujme Boha nie preto, čo nám dáva, ale preto, čoho nás zbavuje.“(Matka Tereza)

Nič nemôžeme pripisovať sebe samým, ani to, ani ono, považovať za hodnotnejšie, lebo všetko pochádza od Boha. Len čo Boh vidí, že sme presvedčení o našej ničote, podá nám pomocnú ruku, keby sme sa pokúsili vykonať niečo veľké, aj keby to bolo pod zámienkou horlivosti, Ježiš nás nechá samých. Je nevyhnutné opierať sa o nič. Nič, to je pravda, spočíva v tom, že nemáme nijaké želanie a nijakú nádej na radosť. Pán povedal, „povedzte spravodlivému, že všetko je dobré“. Áno, všetko je dobré, ak hľadáme Božiu vôľu. A aká je Božia vôľa, ak nie to, aby medzi ním a človekom bolo trvalé spojenie. Skutočná výmena lásky. (Malá Terezka)

„Myseľ nemôže existovať bez problémov. Problémy to sú jej potravou. Konflikty, boj, disharmónia - a myseľ je dokonale v pohode, doma.

Ticho, harmónia a myseľ začína mať obavy, pretože harmónia, ticho a mier nie sú ničím iným ako smrťou mysli.

„Meditácia je proste odvaha byť tichý a sám“

„Celé umenie meditácie je rozpomínaním na to, čo v skutočnosti si.“

„ Prečo človek nie je meditatívny? Celá spoločnosť ho núti byť stále v stave bytia v mysli, a nie bytím v meditácii“

„ Ak chceš zmeniť svet, nezačínaj menením sveta – to je zlá cesta, ktorou ľudstvo kráča – zmena spoločenského zriadenia, zmena ekonomickej štruktúry, zmena tamtoho, zmena tohoto, ale žiadna zmena individuality.

To je dôvod, prečo všetky revolúcie neuspeli.

Iba jediná revolúcia môže uspieť – revolúcia individuality.

Zmeň seba.

Dávaj stále pozor, neprispej k tomu, aby sa svet stal peklom. Prispej svetu niečím, čo by z neho urobilo raj.

To je celé tajomstvo zbožného človeka. Keď to každý začne robiť, nastane revolúcia bez najmenšieho preliatia kvapky krvi.“ (Osho)

Všetko, čo sa zrodilo

musí zomrieť,

Všetko, čo bolo získané,

musí byť stratené,

Ale či sme sa niekedy narodili?

Existujeme vždy.

Stred sám nemôže byť nikdy stratený.

Srdce - zvrchovaný vesmír,

Nie je nikdy tvarom.

Je to svetlo Pravdy.

Tým, ktorí žijú spočívajúc v srdci samom,

Sa subjekt a objekt stávajú jedným.

Nepoznávať, čo je vždy všetkému podkladom,

Nebyť zakotvený v strede samom, v srdci,

A prieť sa: „je“, „nie je“, „má tvar“, „je bez tvaru“,

„je jedným“, „je dvoma“ – znamená byť obostretý klamom.

(Mahariši z Arunáčaly)

... Nech slnko večnosti rozptýli hmlu osobných cieľov,

ktoré nám zastierajú skutočnosť.

... Skutočnosť je tichou prítomnosťou bez úmyslov. (Larzen Dvere dokorán)

Práve snaha zastaviť neustály pohyb myšlienok ťa rozrušuje.

Snaž sa prestaň snažiť.

Telo aj myseľ prirodzene a v pravý čas odpadnú ako zrelé jablko

Všetko a každý dozrieva v svojom čase, nesnaž sa nič uponáhľať. Dovoľ, aby sa všetko vyvíjalo a prejavilo samo, prirodzene.

Pokiaľ si uväznený v prijímaní a odmietaní, v ľúbosti a neľúbosti, nemôžeš poznať skutočný mier a skutočnú jednotu.

Nehľadaj pravdu, iba prestaň zastávať názory.

Keď nechováš žiadne postoje pre a proti, si slobodný.

Nechaj všetko rozlišovanie a delenie plávať. Iba buď.

Nerozlišuj mysľou, že je niečo dobré, niečo správne a niečo nie.

Keď sa objaví aj tá najjemnejšia predstava dobrého a zlého,

Začíname sa topiť v zmätku.

Proste úplne odtni celú rozlišujúcu myseľ.

Keď odrežeš dualistickú myseľ. Svoje averzie a preferencie, začneš byť zajedno so svojim životom, s Cestou.

Buď si iba všetkého vedomý,

Buď ako čistý, biely list papiera.

Nech je na ňom napísané, čo chce, nie je to ani dobré, ani zlé.

Buď poslušný prirodzenosti vecí a budeš kráčať volne a nerušene.

Naša myseľ nie je slobodná, pokiaľ sa na svoje pocity a myšlienky viažeme,

Miesto toho, aby sme ich iba nechali prísť a odísť.

Zahoď svoju identitu vedomia seba samého. Potom môžeš byť nerušene, bez zábran čímkoľvek.

Zdá sa, že tí, ktorí sa o šťastie nestarajú, ale tvrdo pracujú a robia to, čo je potrebné, sú takmer vždy spokojný. (Merzel Oko nikdy nespí)

Majster tvrdil, že má knihu, ktorá obsahuje všetko, čokoľvek možno o Bohu vedieť.

Tú knihu nikto nevidel. Až raz jeden učenec, ktorý navštívil kláštor, tak naliehavo prosil, že sa mu ju podarilo od majstra vymámiť. Vzal si ju domov a nedočkavo otvoril a zistil len to, že každučká strana je prázdna.

„Ale veď tá kniha nič nehovorí“, zaúpel učenec.

„Viem,“ odvetil spokojne majster

„No všimnite si, koľko toho naznačuje!“

(Anthony de Mello)

/toto motto som mala na jednej výstave, miesto toľkého písania, skutočne by stačilo iba nechať čisté listy, ale kým k tomu dôjdeme?/

...„Ak budete myseľ ignorovať, opustí vás.

Odídu vaše žiadosti, opustia vás vaše pocity,

vaše túžby, vaše predstavy.

... Budete tak krásny, pretože nebudete nič žiadať.

Krása po ničom netúži.

Vnútorné svetlo sa rozžiari a vykoná svoju prácu.

Nie ste to vy, kto koná a nie je to ani nikto iný

... Kedykoľvek po niečom zatúžite,

začne vás tento duch sužovať.

Kde je myseľ, keď sa zbavíte túžby?

Kde je túžba, tam je i trápenie.

Vďaka čistote mysli budúcnosť nepríde.

... Nikto sa nikdy nevzdal žiadnych prianí,

tým, že by ich splnil.“

„Každý chce byť slobodný. Čo je jedinou prekážkou medzi vami a slobodou? Túženie. Túžba alebo očakávanie niečoho, čo je pomíjajúce.

Vy máte toto túženie rád. Máte teda rád tento prejav a jeho konštrukcie. Avšak túžba po tom, čo nie je trvalé vedie k utrpeniu, starobe a smrti.

Všetci sa štvú za tým, čo sa objavuje a zase zmizne. Nikomu nedajú pokoj, ani chudákovi, ani kráľovi.

Túžba po neskutočnom vás odvádza od večnej skutočnosti.

Lovíte vonku. Tomu sa hovorí túžba.

Povedzte si: “Dosť, chcem byť voľný“, potom prestanú všetky tendencie mysli stáčať sa vonku a upínať sa pri hľadaní šťastia na predmety.  Stane sa ne - mysľou. Keď po niečom prahnete, keď čosi očakávate, potom existuje myseľ a plní svoju funkciu. Myseľ je mysľou, iba keď plní svoje priania.

Zastavte to, a je to kľud a ticho.

... Dali mi veci, ktoré doposiaľ vlastním, všetok môj majetok a všetky vzťahy mier mysli?“

...“Chcem urobiť tamto, alebo ono“, „rozhodol som sa takto“ – to je mentálna gymnastika, ktorá vedie k utrpeniu. Vyskúšajte si obidve cesty. Najprv skúste “budem konať“. Potom nechajte Zvrchovanú silu, ktorá je zodpovedná za všetok prejav a ktorá poskytuje svetlo slnku a silu zemi plodiť potravu, nechajte túto silu, nech sa o vás postará.

Myšlienka „môžem niečo urobiť“ je opovážlivosťou a pýchou.“  ( Púndža Procitni a chechtej se)