Cvičenia

( alebo čo za mňa napísali iní...)

- zozbierané počas štúdia na vysokej škole

 

 

Cvičenie na odpustenie

Odpúšťam si všetko, všetky svoje myšlienky, slová, skutky ktoré som nevykonala vo vibráciach najvyššej lásky, v tejto, či v inej realite, v prítomnosti, minulosti, budúcnosti, posielam tam za pomoci anjelov Svetla a Odpustenia Svetlo a Lásku. Zároveň odpúšťam všetkým tým, ktorí sa ku mne zachovali nečestne, nespravodlivo, sebecky, vypočítavo, ktorí mi nejakým spôsobom ublížili, posielam im späť obalené v bubline Lásky všetky naše budúce karmické vyrovnania...Osobitne prosím o odpustenie svojich rodičov, a ja odpúšťam im obom....

Cvičenie na svetelnú bytosť

Predstavím si pred sebou Krista. Poprosím ho o odpustenie všetkého, čo som nevykonala v Láske. „Kriste prosím vyčisti moje srdce, tu Ti ho dávam, vyčisti všetky bolesti, chcenia, ktoré mi prekážajú byť v Láske. Tu Ti dávam k vyčisteniu a požehnaniu aj svoje ústa a hrdlo, aby boli pravdivé a čisté.  A taktiež svoje myšlienky – posväť ich. Vyčisti všetko, čo tam nemá byť. Aj všetky stuhnuté názory. Teraz Ťa prosím vojdi do komôrky môjho srdca, poupratuj tam všetko a vysväť svojou prítomnosťou. Nech Svetlo môjho srdca sa rozžiari Tvojou prítomnosťou, nech celé telo, každá bunka je svetlom a Láskou.“ Ja nie som konajúca Kristus vo mne koná.“

Cvičenie s dychom a otvorením srdca

Zrelaxujeme sa, úplne uvoľníme celé telo. Predstavíme si ako vdychujeme zlaté svetlo tretím okom (miestom medzi obočím) a vydýchneme v srdci. Niekoľkokrát to opakujeme. (Taoisti hovoria, že ráno by mal človek najprv otvoriť srdce a potom oči).

Môžeme v tomto cvičení pokračovať ďalej tým, že sa chytíme za srdce (v strede hrude mierne doprava – duchovné srdce) a povieme si: „ Mám ťa rad(a) takého - takú aký – aká si. Usmejte sa na seba vnútorným úsmevom. Zotrvajte chvíľočku.

Oživenie celého tela.

Dýchate svetlo a lásku temenom hlavy. Svetlo a láska prechádza celým vaším mozgom. Oživuje a regeneruje tu každú časť mozgu. Pokračuje cez krk do pľúc. Každá bunka sa tu presvetľuje a regeneruje. Regeneruje sa žalúdok, všetky vnútorné orgány v bruchu. Každá bunka sa tu regeneruje a oživuje. Potom oživte „živým“ dychom aj všetky končatiny. Každé miestečko v telo, kde cítite akékoľvek napätie oživte, zregenerujte dychom presvetleným svetlom a láskou. Každá bunka tela je oživená a zregenerovaná.

Oživenie srdca v láske

Keď sa dostatočne skoncentrujeme a sústredíme predstavíme si pred sebou bytosť, ktorú máme radi, ktorá v nás vyvoláva hrejivý pocit lásky. Niekomu príde na um mama, niekomu sa srdce zahreje spomienkou na milovanú bytosť – svoju lásku, môže to byť duchovná bytosť, ktorá v nás vyvolá lásku, takže sa naše srdce ozrejmí. Niekomu sa srdce ozve láskou, keď si spomenie na Boha. Vžijeme sa do toho pocitu tepla a lásky v našom srdci ale nenecháme si ho len pre seba. Precítenú lásku zo srdca dáme ďalej, pošleme ju iným bytostiam, ktoré nám prídu na um, prírode, zemi, všetkým aj tým, ktorých „nemáme radi“, ale teraz môžeme tento pocit zo svojho srdca vyslať aj im. Precíťte uvoľnenie od napätia, ktoré máme ešte vo vzťahoch s niektorými ľuďmi. Pošlite im svoju lásku a veľa sa zmení. S rozširovaním lásky svojho srdca pokračujeme ďalej, objímeme nielen celú zem, ale posielame ju ďalej do celého vesmíru, až do nekonečnosti všetkých vesmírov. Snažíme sa čo najdlhšie si tento pocit udržať a  potom sa znovu vrátime do svojho srdca. (toto cvičenie pod názvom Bhaktijóga má krásne nahovoril na kazete pán Tomáš, vydavateľstvo Avatar)

Vajíčko.

Dajte si jednu ruku na čelo a druhú na pupok. Predstavte si teraz okolo svojho tela ochranný obal. Vydržte chvíľu a vymeňte si ruky. (Cvičenie posilňuje auru,“ vajíčko“ nás chráni pred negatívnymi vplyvmi.)

Cvičenie Čitra – nádí

Dýchame najprv chvíľu v kostrči. Keď precítime toto miesto, predstavíme si ako nám chrbticou ide zlatá niť. Celou chrbticou až po temeno hlavy. Potom postupne rozširujeme čitru do veľkosti špagátu, lana, celého tela. Pokračujeme ďalej do miestnosti, na celú zem, až do nekonečnosti vesmíru. Chvíľu zotrváme a potom sa vrátime späť do tela.

Vodopád.

Dýchame na konci chrbtice svetlo a lásku, dychom ho prenesieme až nad hlavu, kde necháme spadnúť ako vodopád okolo nášho tela. Tento vodopád  nám  tvorí ochranný obal okolo vlastného tela. Opakujeme niekoľkokrát.

Predýchavanie troch centier.

Vcítime sa do nášho duchovného srdca v strede hrude. Dáme si tu lásku. Keď ucítime toto centrum prejdeme svetlom a láskou (alebo svetlom, ktoré v sebe obsahuje všetky farby ako dúha ) do hlavového centra – miesta medzi obočím. Precítime toto centrum. Pokračujeme späť do srdca  a potom do pupočného centra (asi tri cm po pupkom). Takto vlastne necháme prúdiť energiu medzi týmito centrami. Takže pokračujeme späť do srdca, potom do hlavy, a zase do srdca a pupočného centra. Precítené centrá dáme do kolobehu energie.

Preciťovanie dýchania nosom.

Dýchame a preciťujem pri tom svoje nosné dierky. Miesto kde nám prúdi do nosa vzduch. Úplne sa sústredíme na toto miesto. Dýchame pomaly a chvíľku zadržíme dych, kým znovu nevydýchneme.

Dýchanie.

Zamerajte sa na svoj dych, najprv zdôraznite dýchanie, potom môžete dýchať rýchlo, ako keby ste plakali – vzlykajúco, potom dýchajte rýchlo nosom, neskôr môžete dýchať výrazne nosom aj ústami spolu, a pomaličky môžete úplne spomaliť dych. Zameraním sa na dýchanie sa celé telo aktivizuje, okysličuje. Sústredíme sa na dych a kde sú myšlienky?(Môže sa však aj hocičo vyplaviť z podvedomia)

Skúste precítiť dych keď spojíte palec a ukazovák, palec a prostredník, palec a prsteník, palec a malíček. Ktorá časť pľúc sa aktivituje, viete to vypozorovať?

Zakorenenie sa, a nabitie stredu.

Toto cvičenie používam na začiatku pri cvičení so ženami na tancoch.

Najprv pohýbeme vŕškom tela, aby sme našli svoj stred. Mierne vysunieme panvu pred seba, aby nebol zaťažený kríž, uvoľníme kolená. Teraz si predstavíme ako zapúšťame korene do zeme. Sme pevne zrastení zo zemou. Nič nás nedokáže vykoreniť. Vydržíme aspoň päť minút. (Výborné je to cvičiť priamo v prírode naboso)

Vdýchneme tretím okom do srdca a úplne sa sústredíme na Ticho vo svojom vnútri. Zotrváme v tichom načúvaní .

Rukami si veľkým oblúkom  naberieme „silu“  zo zeme i nebies a zaktivizujem si svoj stred tak, že ich priložíme na pupok. Vedome si nabijeme svoj stred vo vnútri za pupkom. Urobíme tento cvik niekoľko krát.

Spievanie „ÓM“

Sami alebo aj viacerí, čo má väčšiu silu, spievajte precítene najsvätejšiu slabiku Óm. Táto slabika ozdravuje, oživuje celé telo. Spievajte ju niekoľko minút. V skupine môže každý spievať samostatne ako stačí s dychom, vznikajú krásne prechody. Nádherný chorál.

„Rebrík do neba“

v jednotlivých častiach tela, začneme najprv od nôh – v chodidlách postupne vyslovíme meno Božie (môže to byť aj veta Pane Ježišu Kriste synu Boží zmiluj sa nado mnou, alebo Pane bože milujem ťa nadovšetko...) potom túto vetu vyslovíme precítením v kolenách, v bedrovej časti, pupočnom centre, v srdci, v krku, v hlave a v mierne nad hlavou...

Liečenie tela s predstavou Krista.

Predstavíme si pred sebou Krista precítime jeho prítomnosť, ako nám najlepšie ide a potom sa v predstave prenesieme do seba, Krista máme v celom tele. Celé telo je svetlom.

Hromada kompostu.

Všetky negatívne pocity, emócie skoncentrujte, pozbierajte v svojom strede ako v hrnci. Predstavte si ako krúžite energiou, ako by ste miešali všetky energie v hrnci na varenie až ucítite teplo.  Pridajte k tomu korenie vnútorného smiechu a lásky zo srdca. Tým sa premenia tieto odpady na životnú silu.

Zvuky a orgány

Ak cítime

Zlosť -      šš  ( posilníme si pečeň týmto zvukom)

Nekľud -   ha ( posilníme srdce zvukom akoby sme dýchali)

Smútok -   ssss (posilníme si týmto zvukom svoju pečeň)

Strach -     fúkanie (chránime si ľadviny)

Neistota -  fúkanie

Nekoncentrovanosť – prskavý zvuk (posilníme si takto slezinu)

V duchu si pohlaďte príslušné orgány, presvetlite ich láskou.

Do zeme

Všetky pocity, vplyvy a sily, ktoré nie sú nami a cítime ich ako cudzie a nepríjemné necháme dychom v zakorenení odtiecť do zeme. Poďakujeme sa matičke zemi, že ich prijme a pretaví. Výborné je vytancovať negatívne, nepríjemné pocity v tanci - zadupať ich do zeme.

Tanec

Ak cítime, že máme nejaké zablokované energie v tele. Pustíme si tanečnú hudbu. Zatvoríme oči, a preciťujeme hudbu. Necháme telo samé pohybovať sa v rytme hudby. Pridáme ruky. Telo sa pohybuje samé, robí to, čo potrebuje. Energie sa uvolnia.

Princezná

Pre ženy je tanec skutočne relaxom, vyjadrením pocitov. Oblečieme sa do krásnych šiat a sme samé so sebou. Tancujeme pre radosť, pre Pánbožka, pre Krásu, Radosť z Bytia. Poznala jednu vyše 70 ročnú ženu, ktorá mi povedala :,“ keď dostanem depresiu pustím si tanečnú hudbu, zatancujem si a všetko je preč.“

„Africký“ tanec.

Pustíme si nejaké „bubny“. Predstavíme si akoby sme viseli na špagátiku za hlavu a spontánne sa pohybujeme, zadupávame všetko negatívne do zeme. Môžeme pridať aj ruky, ako nám to ide. Telo si samé „povie“.

Čarovanie ohňom

Ak tancujeme na bubny v predstave, ale lepšie ak máme priamo plameň, alebo aspoň sviečku snímeme rukami zo seba všetky negatívnosti ako čarovaním do ohňa. Urobíme túto „očistu“ niekoľkokrát. Potom sa môžeme plameňom sviečky zahladiť a upevniť si očistenú auru.

„Ruženec“

Staré babičky sa modlia neustále dokola opakovanú modlitbu, tým že v prstoch premieľajú zrnká ruženca. Podobne sa modlia mantry udelené majstrom žiaci v rôznych duchovných skupinách. Neustálym opakovaním zbožných slov sa myseľ zastavuje. Je to vlastne cvičenie mysle. Ja som napr. stále opakovala : „Pane Bože zmiluj sa nad nami“ alebo „Pane môj, zmiluj sa nado mnou“ „Pane Ježišu Kriste, zmiluj sa nado mnou“ tým som sa vedela úplne stíšiť aj vo veľkej rozrušenosti. Ak k tomu človek pridá pokoru srdca, modlitba je krásne účinná.

„Fazuľky“

Toto cvičenie často spomína Pani Míla. Dáme si do vrecka desať či viac fazuliek a keď si intenzívne spomenieme na Boha, vyberieme jednu a dáme ju do druhého vrecka. Koľkokrát denne si spomenieme?

Sviečka a oheň.

Ak máme zapálenú sviečku môžeme v predstave alebo aj príslušným pohybom nad jej plameňom spálime svoje negatívnosti v plameni. Akoby sme pohybom ruky sňali všetko čo nás oddeľuje od našej prirodzenej podstaty a nechali to, aby sa to spálilo v plameni. Dáme to pohltiť plameňu. Ak sme v prírode a máme pred sebou oheň môžeme urobiť to isté. Odstrihnutím pramienku vlasov odovzdáme ohňu na spálenie to, čoho sa chceme „zbaviť“. Obetujeme to ohňu. ( Toto je používané aj v niektorých novodobých obradoch )

Cvičenie váh.

Úplne sa uvoľnite, posediačky, alebo poležiačky. Myseľ držte nepohnutú v jednom bode ako v strede váh bez najmenšieho vychýlenia myšlienkou, či záchvevom tela. Zotrvajte v naprostom zastavení mysle, v láskyplnej bdelosti, iba vedomie žiari. Môžete predýchať, presvetliť aj jednotlivé lotosy. Pocit tela vymizne a zostane iba bdelé, živé vedomie.

Cvičenie meča.

Môžete si predstaviť, že máte nad hlavou ľahučko zavesený meč. Dotýka sa stredu hlavy. Teraz ste veľmi pozorný, aby ste sa nehýbali.(I.)

Veľmi jemne, tichučko sústreďte myseľ do sušumny v chrbtici, akoby ju preťal meč. Dych je tichý, myseľ veľmi kľudná, vedomie v najjasnejšej bdelosti. (II.)

Existencia v teraz

Večné teraz skutočne existuje. Zatvorte oči a sústreďte na okamžik svoje vedomie. Uvedomte si svoj dych. Pozorujte jeho príliv a odliv. A teraz vdychujte celú svoju existenciu a vydychujte všetko, čo je vo vás. Teraz vdychujte budúcnosť a vydychujte minulosť. Vedome sledujte svoj dych. Nech vás každý výdych oslobodzuje a každý nádych približuje súčasnému okamžiku. A teraz na vrchole svojho nádychu a výdychu sa na okamžik zastavte, nie násilne, urobte si prirodzenú pauzu a potom vydýchnite. Zastavujte sa ďalej a ďalej, pátrajte v tom okamžiku medzi nádychom a výdychom a odpočívajte v ňom (opäť bez napätia). Pri tomto cvičení zistíte, že sa priestor medzi nádychom a výdychom rozširuje a stáva sa miestom vášho prebývania. Bez budúcnosti. Bez minulosti. Iba s prítomnosťou.

Dýchanie

Dýchame prirodzene, len svoju pozornosť zameráme na dych. Môžeme sa skoncentrovať na dych ako vchádza nosnými dierkami a ako vychádza. Keď vedome dýchame sme v teraz. Úplne jednoduché a účinné.

Počítanie.

Ľahnite si a úplne sa uvoľnite. Zatvorte oči. Predstavujte si číslice (v mieste vyššie ako máte čelo). Môžete ich písať, kresliť, alebo si ich ináč predstaviť od čísla 30 do 1. Potom si dajte do podvedomia niečo, čo by ste chceli uskutočniť. Ak sa pri nejakom čísle zastavíte, skúste si uvedomiť prečo. Môže to súvisieť s prežitými udalosťami, ktoré vás nejakým spôsobom poznačili. Myseľ môže byť ako naším najväčším nepriateľom, tak i priateľom. Všetko je v mysli.

Liečenie farbami.

V prírode sa telo spontánne načerpáva farbami, ktoré sa tu vyskytujú. V meste, v svojich domovoch sa intuitívne obklopujeme farbami, ktoré sa nám žiadajú. Farby nás vlastne vyjadrujú. Čím sa viac „očisťujeme“ vidíme farebnejšie, jasnejšie všetko okolo nás. Skúsme sa pohrať s farbičkami, miešajme si napr. na mokrom papieri rôzne odtiene, či si ich zapúšťajme do vody. Rozveseľme svoju myseľ pohľadom na veselé farbičky.

Spomeniem iba niektoré - oranžová nám dáva vitalitu (ak sú ňou natreté výrobné haly, zvyšuje sa produktivita práce, radosť z nej), zelená nám rozširuje srdce, otvára ho. Tyrkysová je farba umelcov,  je tam energia zelenej a modrej, ktorá nás s nebeskými výšinami, dokážeme sa tu vyjadriť umením, slovom, hudbou, či výtvarným umením. Purpurovú poznali už starí indiáni, je to mimoriadne liečivá farba. Keď sa pýtali detí, čo im hovorí táto farba, spontánne sa vyjadrili, že je to farba anjelov, farba Krista.

Vodopád farieb.

Môžeme si predstaviť, že sa kúpeme v prúde farieb, ako pod vodopádom. Každá farba má svoje liečivé účinky na jednotlivé časti tela. Už v starom Egypte mali miestnosti, do ktorých hranolmi vnikalo rozložené svetlo podľa potreby liečenia. Prúdom farby sa omyjeme zhora nadol, a potom môžeme dať farbu aj miestu v tele, ktoré to potrebuje.

Umelecká diela.

Taktiež umelecké diela, zhotovené v hlbokom pohrúžení umelcov, nás liečia. Pôsobia energiou farieb, a taktiež vyžarujú stav umelca, v ktorom boli zhotovené. Preto nás môžu niektoré posilniť, nabiť, rozšíriť nám vedomie, pomôcť nám dostať sa do hĺbky nášho srdiečka. Obklopujme sa hodnotnými vecami, tými čo vyjadrujú našu hĺbku. Hodnotné umelecká diela povznášajú našu myseľ, a tam je len už krôčik k duchovnému vnímaniu.

Hra s hlinou.

Dajte dospelému kus hliny k modelovaniu a uvidíte ... bude ju premieľať v rukách, hrať sa s ňou, a dieťa v ňom začne tvoriť. Neviem čím to je, ale vždy mi je tak milo, keď vidím tie drobné dielka, vytvorené hravými rukami. Všetky sú krásne. Čo to je, že je nám práca s hlinou tak magická? Vie nás uvoľniť? Spojiť so zemou? Kam nás to vracia? Aj keď možno smutné výjavy, čo sa majú dostať vonku, ale sú tu, a nám je lepšie, čistejšie, aj keď sme celý zafúľaný

Aromaterapia, liečenie bylinkami

Už naše babičky, naši predkovia poznali liečivú moc byliniek k ozdraveniu tela aj duše. Jedným z úžasných prostriedkov k ozdraveniu, upokojeniu, aj duchovnému otvoreniu, čisteniu sú liečivé oleje, samozrejme pravé, čisté. Používajú sa k inhalovaniu, masážam. Je to tiež úžasný „zázrak boží“. Sama na vlastnej koži som mohla vyskúšať ako môžu pôsobiť zázračné vône. Keďže ide o vysoké koncentráty väčšina z nich sa používa zriedené v základných olejoch. Iba spomeniem napríklad levandula ukľudňuje, pôsobí proti migréne, je dobré ju použiť tam, kde je „nervózna“ atmosféra. Ruža otvára srdiečko, lieči rany na tele aj na duši, nerol rozradostňuje, ako všetky olejíčky z citrusov, borovica osviežuje, zakoreňuje, dáva nám pevnosť ako všetky stromy, dodáva vitalitu. Iné olejíčky napomáhajú koncentrácii, meditácii ako kadidlo, myrha, santal. Rozmarýn - osviežuje pamäť, premáha lenivosť.  Niektoré pomáhajú duchovnej očiste, ak to však preženieme, môže to byť aj nebezpečné, vyplaví sa toho veľa, čo nemusíme dobre zvládnuť. Sú bylinky, ktoré sú veľmi „duchovné“, niektoré sú už veľmi vzácne, ako napríklad železník, pár ho pestovali v záhrade moji milí starkí. Senzibilovia a vnímaví ľudia veľmi cítia pôsobenie týchto bylín. ( Mám vyskúšané, ako Olejíčky môžu byť krásnym sprievodcom na Ceste)

Masáže olejíčkami

Áno, aj masáže vonnými olejíčkami robené duchovne otvorenou bytôstkou potrebujú nielen naše bábätká. Aj my máme v sebe malé dieťa, ktoré chce byť „opečovávané“. Pohladenie, vyrovnanie energií, rozprúdenie zablokovaných energií, nielen dotykom, ale aj práve liečivou voňavou bylinkou. Pôsobenie na body nášho tela, ktoré majú súvis s jednotlivými dráhami, uvolnenie batôžkov, ktoré nosíme na chrbtoch, napätí ... krásna pomoc.

Napnutie a uvoľnenie

Postupne, môžeme začať od nôh, silno niekoľkokrát a napneme a uvolníme všetky kĺby. Veľmi silno, a potom ich uvolníme. Nezabudnime si chytiť na ramenách rukami pomyselný batôžtek a potom ho pustiť. Môžeme pridať aj poriadnu grimasu tváre, niekoľkokrát a potom uvoľniť. Cvičenie uvolňuje nahromadené napätie v kĺboch, vyčisťuje usadeniny. Je dobré potom k tomu pripojiť „očistenie“ celého tela hladením do zeme ( najlepšie druhou osôbkou). Tak sa očistíme zo všetkých strán postupne ruky, nohy, chrbát.

Medvedík.

Toto cvičenie je skôr pre dvojice, kde jeden sa hrá, že je pevný strom, (chrbtami stoja pri sebe), a ten druhý sa snaží dostať strom z rovnováhy, masíruje ho chrbtom, škriabe si chrbát o pevný strom. Potom sa vymenia. Jeden skúsi byť pevnou oporou a ten druhý je mackom, čo sa ho snaží dostať zo svojej pevnosti. (Ako je dobre oprieť sa takýto pevný strom)

Úsmev

Celé telo postupne, ale najprv si dáme úsmev do svojich očí, potom cez jednotlivé končatiny, kĺby prejdeme tak, že tam „dáme široký (skutočne precítený) úsmev“, aj do všetkých vnútorných orgánov, teda usmejeme sa na svoje srdce, pľúca, žalúdok, pečeň, slezinu, jednu obličku, druhú ... všade, v každom orgáne precítime úsmev. Vieme sa ešte usmievať, či sme už zabudli? Je to len silený hraný úsmev, alebo taký od srdca? Ak sme už zabudli usmiať sa ako malé dieťa, skúsme sa to znovu naučiť. Celé naše telo bude úsmevom, bude voňať sviežosťou a zdravím.

...Niektoré bytosti nedokážu sústrediť ani na chvíľku. Je dobré snažiť sa aspoň pár minút skoncentrovať svoju myseľ a udržať ju v čo najvyššom vedomí. Každý deň aspoň chvíľu, pridávať si minúty. Mne veľmi vždy pomohlo, že som si uvoľnila a zrelaxovala celé telo. Uvoľnenie tela napomáha uvolneniu mysle. Možno niekomu, kto ide podobnou cestou, tieto rady, inšpirácie pomôžu. Nikto z nás však nemôže chodiť v topánkach iného. Každý z nás je jedinečnou bytosťou.

1. Zo začiatku si všímame náš dych ako prúdi nosnými dierkami. Spomaľujeme ho už tým, že naňho sústredíme svoju pozornosť.

2. Potom uvolníme každú časť tela. (Ako pomôcka môže poslúžiť zrelaxovanie tela z cvičení, ktoré boli nahrané na kazetu: Slnko lásky, bytosť svetla a podobne)

3. Rozohrejeme duchovné srdce láskou. Ak nám to nejde, predstavíme si bytosť, ktorú máme radi, a ktorá v nás tento cit vyvolá. Vnútorný úsmev, lásku môže vyvolať nejaká milá spomienka napr. aj na zvieratko, ktoré sme mali radi.

Veľmi mi pomáhalo, keď som si povedala: „ Otecko môj, milujem ťa“ Táto veta stačila, aby sa moje srdce rozohralo láskou. „Milujem ťa nadovšetko!“ Pán Tomáš radil, že keď nám to nejde, máme to hrať ako dobrý herec. Najprv to hráme, že milujeme, a potom sa to stane skutočnosťou. (Veď všetko je v podstate hra .)

Pravidelnosť prinesie úspech. Chce to cvik. Zo začiatku ako som začala cvičiť s relaxáciou, bola som taká plná bolesti a smútku, že som plakala. Postupne sa však skutočne stalo, že zažiarilo moje srdce láskou. Dokázala som vyslať lásku aj tým, pomyselným nepriateľom. Začala som sa na relaxáciu, meditáciu tešiť. Spočiatku to však bolo pre mňa „utrpením“.

Ak nám vyvstanú nejaké negatívne emócie, môžeme použiťniektorú z nasledujúcich metód:

1. Vžijeme sa do negatívnej emócie. Potom ju premiestnime, presunieme do brucha, do nášho stredu. Tam ju „povaríme v hrnci“ pridáme vnútorný úsmev a premeníme ju v centre svojej bytosti na lásku.

2. Ak vyvstane nejaká naša “negatívna“ podosobnosť ako ju volám, uvedomíme si ju. Objímeme ju v duchu a vezmeme späť do srdca, do lásky.

3. Ďalší spôsob je ten, že „to“ iba pozorujeme, až to neodíde. Niekedy som tak dlho sedela, až to neodišlo.

4. Iný spôsob, avšak pre niekoho ešte ťažký je opýtať sa: “Kto to je, čo sa cíti sklamane, urazene, zlostne a pod.“ Príde odpoveď: „Ja“. „Kto, čo je toto ja?“ Takto držíme túto otázku. Ak vydržíme, vráti sa späť do srdca, odkiaľ vznikla. Toto cvičenie ide skutočne na koreň.

5. Je úspechom, keď už dokážeme aspoň pozorovať negatívnu emóciu. Keď sme jej pozorovateľom. Sme však vlečený našimi náladami, že si ani neuvedomíme, že to môžeme pozorovať!

6. Môžeme poprosiť o pomoc bytosť Svetla (Krista, Budhu, Maharišiho, Terezku.), aby nám pomohla, vzala túto emóciu do svojho srdca a tam ju pretavila.

Zo začiatku sa často objaví, že sa začneme na seba hnevať, že nám to nejde. Milujme sa za to, že sa hneváme. Láska je najlepším liekom na všetko. Milujme všetko. Nič z nášho života neodíde, kým sa to nenaučíme milovať.

Zvýšiť vibrácie a pekné naladenie  nám pomôže, keď sa v duchu poďakujete. Ďakujte za všetko a vesmír vám dá ešte viac. Ďakujte za to, že toto môžete čítať. Poďakujte sa za to, že si nájdete čas na cvičenie. Ďakujte za krásny deň, aj keď možno prší. To je napr. dobré nato, že ste si našli takúto chvíľku pre seba.

Staňte sa dieťaťom

Predstavujte si, že ste malým dieťaťom. Kráčajte, vyciťujte stále prítomnosť láskavého Otca. Ste stále v jeho náručí. Nikdy vás neopúšťa. Ste malým dieťaťom, a všetko očakávate od svojho nebeského Otca. Či vám nedal vždy to, čo ste práve potrebovali? ( Aj keď možno v tej chvíli ste vy osobne chceli niečo iné) Ste malým dieťaťom, ktoré s dôverou a v plnom odovzdaní prijíma všetko z rúk láskavého Otca.

(Už Ježiš hovoril :„Nevojdete do kráľovstva nebeského, kým sa nestanete deťmi“)

Dieťa v našom vnútri

Niekedy sa tak náhlime, že si ani nestihneme všimnúť, uvedomiť, že naše vnútorné dieťa sa niekde schovalo. Už sme sa zabudli hrať, vedieť sa uvoľniť, robiť niečo tak proste iba tak pre radosť. Staneme sa vážnymi, nervóznymi, chceme toho toľko stihnúť, urobiť a naše „vnútorné dieťa“ sa začne nejakým spôsobom dožadovať pozornosti. Zastavte sa, pohrajte sa s ním, tešte sa spolu. Je súčasťou našej osobnosti. Vymyslite si niečo preto, aby sa začalo znovu smiať a tešiť, aby sa neschovalo...“neboj sa, zase sa vrátime ku krásnej hravosti a radosti z bytia“.

Bdelosť

Kedykoľvek sa cez deň zastavte, stíšte sa a choďte do svojho srdca. Pripomínajte si takto prítomnosť Božiu, najbližšie čo je k vám – v srdci. „Vojdite do komôrky srdca a nečiňte tam mnoho slov“. Ako hovorí malá Terezka.

Kto som ja?

( Toto veľmi silné cvičenie ide priamo na podstatu, už spomínané. )

Načúvajte v tichosti tichu vo svojom vnútri a dajte si otázku : „ Kto som ja?“ „Čo som ja?“ Čakajte na odpoveď. Až sa ozve prítomnosť Božia vo vašom srdci, zotrvajte chvíľu v tomto vyciťovaní.

Kedykoľvek cez deň takto vyciťujte prítomnosť Božiu.

Aspoň pár  cvičení v prírode:

Objatie stromu.

Vyberte si silný, zdravý strom. Objímte ho, alebo aspoň priložte ruky na kmeň. Zatvorte oči, stíšte sa a skúste mu vyslať zo svojho srdca lásku. Ak ste stíšení môžete pocítiť, že vám odpovedá. Poproste strom, aby vám vzal vaše negatívnosti, smútky, strach, bolesť. Poďakujte sa mu za pomoc.

Objímte strom. Dýchajte miestom medzi obočím a vydychujte v hare.(miesto asi tri cm pod pupkom) Môžete dýchať aj opačne – vdychovať harou a vydychovať v čele.(Prečisťuje sa telo) o hare sa hovorí ako o tretej časti mozgu (1.predný, 2. zadný mozog) – buď tam máme strach, alebo vieru, preto budhisti veľmi zdôrazňujú toto miesto, jeho predýchanie, prečistenie..

Voda.

Posaďte sa k potoku, rieke, vodopádu. Vcíťte sa do pocitu ako vás voda premýva. Premýva celé vaše telo. Občerstvuje, obnovuje všetky bunky vášho tela. Ste touto vodou.

Postavte na lavičku, ktorá je nad potokom a potom postupne v predstave zvukom, aj dychom prejdite všetkými „čakrami“ tela. Premyjte ich žblnkotom vody, spojeným s dychom.

Slnko.

Ráno pozorujte ako vychádza slnko, alebo pozorujte zapadajúci kotúč slnka. Predstavte si ako dýchate svetlo a teplo slnka do svojho srdca, alebo iného centra, tretieho oka, alebo pupočného centra. Vdýchnite svetlo a vydýchnite opäť slnku. Môžete si predstaviť ako máte slnko v svojom srdci.

Dážď, sneh

Keď prší, alebo lepšie keď sneží skúste sa stať zemou ktorá prijíma požehnanie v podobe dažďa, alebo snehu a zároveň buďte aj padajúcim dažďom, či snehovými vločkami. Ste zároveň tým aj tým.

Kráčanie

Skúste chodiť v prírode, aj inde úplne bdelo. Precíťte ako sa dotýkate zeme. Ako zrastáte s ňou. Môžete si predstaviť, že dotyk vašich nôh je svätý, vyrastajú pod ním kvety. Spájate sa so svätou zemou, svätými nohami. Zlaďte aj dych s chôdzou.

Oblaky

Pozerajte sa na oblohu, ako tam plávajú po oblohe oblaky. Staňte sa jedným z nich. Pokojne si plávajte po oblohe. Ste úplne slobodný. Ste oblakom. Ktorý si len tak pláva. Ešte lepšie je sedieť na kopci, na vrchole hory, zžiť sa s nekonečným priestorom, ktorý máme pod sebou, i nad sebou. Byť oblakom, ktorý môže ísť kamkoľvek v úplnej slobode a nespútanosti.

Pokloňte sa prírode.

Spokornite svoje srdce a poďakujte sa prírode. Pozorne sa zahľaďte na krásny strom, trávu, kvetiny. Aká je to krása. Poďakujte sa za ňu. Ako  všetko v prírode v súzvuku pracuje.

Poďakujte sa za všetky dary, ktoré k vám prichádzajú. Za chlebík, ktorý krájajte s úctou. Koľko bytostí sa podieľalo na tom, že si ho môžete teraz natrieť maslom. Všetko čo dostávate je Boží dar. Všetko je Božie.

Zjednotiť sa s krásou.

Zahľaďte sa do krásnej kvetiny, stromu. Uvedomte si krásu stvorenia. Vžite sa do tohoto objektu. Stotožnite sa s touto krásou. Až tak, že vaše vedomie spojí s o týmto objektom, a splyniete v jednote.

Pieseň srdca

Zoberte si sebou svoj hudobný nástroj najlepšie píšťalu, koncovku. Nájdite si krásne miesto v prírode. Zžite sa s prírodou a zahrajte na nástroj to, čo vám povie srdce. Nechajte melódiu samú prúdiť zo srdca.

Matka zem, otec vesmír

Postavíme sa. „Dýchame“ prúd energie zo zeme cez nohy do srdca a zhora z vesmíru cez temeno hlavy tiež do srdca, tu vydýchneme. Precítene opakujeme niekoľkokrát, až ucítime rozšírené  duchovné srdce. Zem a nebo sa spoja v našom srdci.

Í A O

Toto cvičenie je podobné... nadýchneme „štíhle, dlhé Í“, potom naň položíme ako klobúk

A  nakoniec donekonečna vydýchneme do šírky O.

Slnko lásky (z nahratej kazety)Späť