( alebo čo za mňa napísali iní...)

- zozbierané počas štúdia na vysokej škole

V jednej zemi žil veľmi nešťastný človek. Bol nešťastný preto, že ľudia tejto zeme boli všetci zlí a veľmi mu ubližovali. Nemal ani chvíľku kľudu, ani v noci, stále musel myslieť na svoje súženie. Keď to už nemohol dlhšie zniesť, vypravil sa k jednému veľkému čarodejníkovi, aby mu nejako pomohol.

Čarodej povedal: “Nemôžem premeniť zlý ľud tvojej zeme v dobrý, pretože som už veľmi starý a do tvojej zeme je ďaleko, ale urobím ťa veľkým čarodejom, ako som ja, a ty sám si pomôžeš.“

Dal mu zjesť ovocie, po ktorom zaspal ľúbezným spánkom.

Človek sa vyspal do ružova, ako nikdy predtým. Keď sa prebudil, videl, že všetci ľudia sú zrazu dobrí a bol šťastný. Nikto mu už neubližoval.

Ale ľudia hovorili: “Kto to premenil toho škaredohľada?“

A žiadny nevedel, že škaredohľad je teraz veľkým čarodejom.

Tvoji blízky sú odpoveďou na to, ako k nim pristupuješ.“

Hlboko v každej duši je čistota ducha. Nájdi si čas hľadať ju, a keď ju nájdeš, vynes ju na povrch...

...Čo keby si strávil každý deň chvíľu osamote so Mnou, aby si zistil, kam vlastne ideš? Keď sa to začneš učiť, objavíš v sebe hlbokú vnútornú potrebu takéhoto spojenia a budeš túžiť po tom, aby si v tomto stave vedomia so Mnou trávil čoraz viac času. Reaguj na tieto hlboké túžby v sebe., nikdy ich netrpezlivo neodsúvaj bokom s pocitom, že nemáš čas. Na všetko je čas...

...Predstav si aké je úžasné a povzbudzujúce vedieť, že môžeš pomôcť napraviť stav sveta zmenou vlastného vnútra, a tak ovplyvniť aj zmeny vonkajšie..

...Všade okolo teba je krása. Otvor oči a vnímaj ju a neustále za ňu vzdávaj vďaku. Dovoľ, aby ťa krásne veci premieňali a inšpirovali k tomu, čo je v tebe najvyššie a najlepšie. Krása ťa zjednotí s tým najvyšším. Krásu nie je možné udržať vo vnútri, nechaj ju vyžarovať. Odrážaj Mňa, JA SOM krása. Ak ju budeš hľadať dostatočne hlboko, a budeš po nej silne túžiť, uvidíš ju. Krása je v oku toho, kto vidí., je teda hlboko v tebe. Láska a krása idú spolu ruka v ruke... . (Eileen Caddyová Otváranie dverí do vnútra)

Nemusíš odísť z izby...Zostaň len sedieť a počúvaj. Ba ani nepočúvaj, jednoducho čakaj. Nečakaj len buď ticho osamote. Svet sa ti sám ponúkne, aby sa odhalil. Nemá na výber. Klesne ti v extáze k nohám. (Franz Kafka)

Prišlo najsvetlejšie svetlo svetiel a tma v mojich očiach sa rozplynula. Celá obloha i celá zem je plná radostných úsmevov a kamkoľvek stočím svoj zrak, všetko je skvelé.

Tvoje svetlo na listoch stromov rozjasňuje srdce. Tvoje svetlo v hniezdach vtákov prebúdza piesne. Tvoje svetlo s láskou dopadá na moje telo a čistou rukou hladí moje srdce.

...

Túžim mnohými naliehavými túžbami, ty ma však zachraňuješ tým, že mi ich odopieraš. Ten tvrdý súcit naplnil celý môj život.

Všetko, čo si mi daroval bez prosenia – oblohu, svetlo, telo, dušu, srdce – všetkých týchto veľkých darov ma zo dňa na deň činíš hodným tým, že ma zachraňuješ pred nebezpečenstvom prílišnej túžby.

Niekedy blúdim, inokedy idem tvojou cestou., ty sa však kruto skrývaš. A predsa viem, že je to iba zo súcitu: odmietaš ma, pretože si ma chceš vziať, zachraňuješ ma pred nebezpečenstvom polovičatej túžby a vezmeš si celý môj život, až budem hodný stretnúť sa s tebou.

...

Nech všetka moja láska beží k tebe, Pane, k tebe. Nech všetky moje hlboké nádeje smerujú k tebe, Pane, k tebe. Nech je moja myseľ kdekoľvek, nech odpovie na tvoje volanie, rozbije všetky prekážky a letí za tebou, Pane, za tebou.

Nech sa vyprázdni mešec vonkajšku plný almužien, nech sa moje vnútro potajomky naplní tvojimi darmi, Pane, tvojimi darmi. Môj priateľ, môj najbližší, všetko, čo je v mojom živote krásne, nech sa rozozvučí v tvojej piesni, Pane, v tvojej piesni.

...

Nemám toľko sily, aby som uniesol tvoju lásku. Preto si zo súcitu Pane, postavil v tomto svete medzi seba a mňa mnoho prekážok – veľa plotov radosti a smútku, bohatstva, ľudí, pôct. Iba občas sa mi ukážeš za zástenou ako jemný lúč slnka v medzerách medzi mrakmi.

Keď niekomu dáš silu uniesť nesmierne bremeno lásky, rozplynú  sa celkom všetky zábrany. Nezatieniš jeho dom, nechrániš jeho bohatstvo – vyvádzaš ho na cestu a činíš ho úplne nemajetným.

Už nie je pôct ani poníženia, hanblivosti, zdráhania a strachu – ty jediný si všetkým. A netúži už po ničom, iba stáť tebe tvárou v tvár, plniť si dušu iba tebou., odhadzuje všetky ostatné túžby, aby mohol urobiť v srdci miesto tebe.

...

Nepočujete jeho kroky? Veď prichádza, prichádza, prichádza! Už po celé veky, každým okamžikom dňa a nocí prichádza, prichádza, prichádza! Keď som si v duchu ako blázon pospevoval piesne, vo všetkých melódiách zvonila správa o jeho príchode – že prichádza, prichádza, prichádza!

Lesnou cestou májových dní všetkých vekov prichádza, prichádza, prichádza. Vo všetkých augustových tmách na voze mrakov, prichádza, prichádza, prichádza. V najväčšej bolesti znejú vo vnútri jeho kroky, v šťastí sa dotýka srdca kúzelným prútikom – prichádza, prichádza, prichádza!  (Thákur)