9. 9. 2009

Milí moji,

Ďakujem za Vašu podporu milí priatelia malí i veľkí. Nič sa nedeje pre nič za nič a mala by som byť - chcela by som byť pokorná...

Ide mi však o deti, hlavne o tie najmenšie, ktoré tak milujem. Necelé 2 týždne pred inštaláciou mojej výstavy (po 7 rokoch mojej prvej veľkej) som sa dozvedela, že musím do týždňa vysťahovať výtvarku. Nikoho nezaujíma, čo sme si tu s deťmi a rodičmi vytvorili, už keď sa nepozerá na toľko ocenení ktoré sme dostali.

Kde, ako sa sťahovať a prečo práve my, keď sme sa tu s radosťou konečne zabývali a máme „svoju triedu"? Pred dvoma rokmi sme sa sťahovali z Jarnej, teraz zase a potom zase a zase? Tento rok sme stratili aj chalupu, ktorú sme prenajímali pre deti v lete.

A tak sa pýtam, čo má prísť také dobré, keď temnota cez ľudí, ktorí o tom ani nevedia útočí. Kedy sa už konečne prestaneme báť, že nás niekto vyhodí?

Anna Fedáková, 9. 9. 2009

Dobro aj zlo ide cez srdcia ľudí.

Poďakovanie

Ďakujem všetkým, ktorí reagovali a dokonca písali aj listy. Ale hlavne tým, ktorí nás podporili duchovne. V priebehu 6 rokov sme sa 3-krát sťahovali a tieto posledné priestory sme našli vďaka pochopeniu riaditeľky škôlky na Dostojevského. Včera (10.9.2009) mi bolo povedané, že sa nemusím sťahovať.

Anna Fedáková, 11. 9. 2009