Výpisky a výroky IV


Inde :

Čo sú to vnory?

Sú to stavy uvoľňovania a vyprázdňovania mysle.

Sme nekonečným vedomím, ale rozvetvené premietanie mysle nám toto vedomie prekrýva. Úmerne k utíšeniu mysle sa vedomie postupne odhaľuje. Ak sa myseľ zastaví úplne, poznávame sa vo svojej božskej, nekonečnej, všadeprítomnej podstate. Odhaľovanie má svoje stupne – vnory – ponorenie sa do hlbiny p o z n a n i a, p r a v d y. Pravda je len jedna ale jej poznávanie má svoje úrovne:

I. NEKONEČNÝ PRIESTOR – uvedomovanie si svojej nekonečnosti.

II. NEKONEČNÉ VEDOMIE – je uvedomenie si a zažívanie božej všadeprítomnosti. Individualizované ľudské vedomie sa v týchto ponoreniach poznáva ako Syn boží, ktorý si uvedomuje, že týmto je.

III. V tomto vnore sa vzdáva i tejto božej súcnosti, nechá ju splynúť s  a b s o l ú t n o m, vzdáva sa jej, vzdáva sa Boha pre BOHA – VZDÁVA SA SVOJHO POZNANIA.

IV. ... Nič nenadobudol, ani nestratil, iba jeho ľudské vedomie sa presvetlilo VEĽKÝM VEDOMÍM a poznalo sa ako súčasť, alebo skôr súnaležitosť tohoto. (... Míla)

Milujem boha nadovšetko a potom ako priamy dôsledok tejto najčistejšej lásky i blížneho svojho ako seba samého. Pretože ak som sa vzdala seba samého pre Boha, On ma vyzdvihne a vzkriesi do svojho vedomia a v tomto vedomí sa potom zrkadlím sama vo všetkých bytostiach, tým poznávam samú seba vo všetkých bytostiach.

Takže milujem, pretože Boh je láska a prvý pohyb vzniknutý z nepohybu je slovo čiže láska. Všetky bytosti teda milujem ako seba samého, všetky bytosti sú mnou. Láska je tu prirodzeným stavom a i tí, ktorí sa k Poznaniu blížia cítia navzájom k sebe zrkadlenie tejto lásky a to tým zreteľnejšie, čím sú k Poznaniu bližšie. Milovať blížneho svojho ako seba samého, je teda príkaz k precitnutiu vedomia do pravej skutočnosti.

Božská vôľa tvorí samočinne harmonicky pre dobro všetkých bytostí, tvorí v úrovni najvyššieho dobra. Ľudské chcenie a individuálne uvedomenie ju v človeku porušuje a ľudská bytosť sa týmto akoby oddeľuje od Boha od svojho prazákladu. Ale iba zdaním pretože Boh je všadeprítomný a všetko sa odohráva v ňom. Svojim vlastným prianím, svojou tvorbou sa človek vlastne zamotáva do nevedomosti, je nešťastný.

...Ten kus ľadu, ktorý vyčnieva nad hlbinu sa môže ponoriť iba svojim vlastným zvnútornením a splynutím zo spodnou, rozpustenou časťou, to je milosťou božou.

Ak až tu viedol rozum, ale ďalej nemôže, musí nastúpiť naprosto skoncentrovaná láska, ktorá tento ľad rozpúšťa, ale len vo veľkej, tichej a pokornej bdelosti.

Hľadajme najtichšie miestečko v strede bytosti, tak aby sme neprekážali roztvoreniu srdca a pôsobnosti svetla, ktoré z neho prúdi. Svetlo samé nám ukáže pre nás najvhodnejší spôsob.

„Nechci nič, buď veľmi tichý a iba sa ticho dívaj.“(...Míla)

Absolútna stabilita existuje prirodzene na priestorovej úrovni, pretože všetky vzťahy medzi rovnako rozšírenými bytosťami sú trvalé

...Všetci sme si rovní a vesmír tvorí naše vzájomné vzťahy.

...Milujte všetko také, aké je. Spôsob ako vidíte svet, závisí na vašej úrovni vibrácie. Keď sa vaše vibrácie zmenia, celý svet bude vyzerať inak. Keď ste šťastní, zdá sa vám, že sa na vás všetci ľudia usmievajú. Zvýšiť frekvencie vibrácií môžete tým, že budete cítiť viac lásky. Snažte sa milovať aj svoje negatívne pocity, svoju nudu, zúfalstvo. Je to neuveriteľné, ale zmena obsahu vašej mysli nezmení vaše vibrácie.

...Žiadna múdrosť, ani zbožnosť nebude nikdy výhovorkou za vašu neschopnosť milovať.

...Ničomu neodporujte.

...Milujte, ako najviac môžete, nech ste v akejkoľvek situácii.

...Nech si to uvedomujem alebo nie, som totožný s príčinou všetkého, čo existuje.

...Láska je jediná dimenzia, ktorú je treba zmeniť.

...Prekročte hranice rozumu a milujte, je to bezpečné. Iba láska poskytuje bezpečie.

...Nech už robíte čokoľvek milujte sa za to.

...Ani túto skúsenosť by som neupieral univerzálnemu duchu.

...Keď sa naučíte milovať peklo, budete v nebi.

...Každý človek je dokonalý práve v tomto okamžiku.

...Neexistuje väčšia čistota ako je láska.

...Zlo sa prejavilo vo vašom živote preto, že nemilujete dostatočne. Skutočný nepriateľ, ak vôbec existuje je vo vás, vo vašej neschopnosti dostatočne milovať. (GolasLíneho muže...)

Cennejšie je zodvihnúť špendlík z lásky, ako rozdať polovicu majetku pre slávu. (malá Terezka)

Najdôležitejším okamžikom je ten ktorý práve prebieha, najpotrebnejším činom je láska. (Majster Eckhart)

Nebuďte ničím – ak si raz začnete myslieť, že niekým ste, ustrniete, láska prestane prúdiť. Pretože láska prúdi len v tých, kto sú nikým. Láska prebýva iba v prázdnote.

Keď ste prázdny máte lásku.

Keď ste plní svojho ega, láska zmizne.

...Láska a Boh sú synonymá.

Prázdnota je zdrojom všetkého, prázdnota je zdrojom nekonečna.

Buďte ničím, buďte prázdnotou a stanete sa ňou, dosiahnete celku. Ak budete niečím, stratíte smer.

...Láska je najväčšia liečivá sila v živote.

...Byť teraz a tu. Nemôžete milovať v minulosti, láska je možná iba v prítomnosti, pretože iba v tejto chvíli sa stretáva smrť so životom.

Ak veľa myslíte a myslenie je stále o minulosti alebo budúcnosti, vaša energia sa odrazí od vášho cítenia. Cítime vždy tu a teraz. Pokiaľ ale vaša energia prúdi iba vo vzorci myslenia, nebude jej dosť k cíteniu – a láska nebude možná.

...Podieľajte sa rozdávajte kedykoľvek je niečo pozitívne, podeľte sa s ostatnými. Hromadenie otravuje srdce a prameň sa uzavrie.

...Je to paradox, tí ktorí sa zamilujú nemajú žiadnu lásku, nemôžu ju ani dávať.

... Keď vyvstanú príjemné veci, chápte ich ako prázdne, nepríjemné takisto, pochopte, že to nie ste vy, že nie sú vaše a zase odídu.

Ak nechápete javy ako vaše a ani sa necítite ich vlastníkom, myseľ nájde vyrovnanosť

...Budhu nájdete v tých najjednoduchších veciach priamo pred vami, stačí chcieť sa pozerať. A podstatou tejto vyrovnanosti je neuchopujúca myseľ.

...Nič na svete nemá podstatnú hodnotu... ako pomarančová kôrka... potom môžete ísť svetom aby vás nikto neobťažoval alebo zraňoval

...Pretože celé učenie znamená proste nechať veci ísť, nechať veci byť.

...Snažte sa byť pozorní a nechajte veciam prirodzený priebeh... potom bude vaša myseľ pokojná v každom prostredí ako tiché lesné jazierko. (Adžána Ča Tiché lesné jazierko)

Tam kde som osobný, kde mám silný osobný pocit, to je práve to, čo ma od pravdy oddeľuje. Všetko čo prichádza, všetko, čo sa mi v mysli objaví, nie je nič iného iba pravda, v tomto postoji nie je žiadne vzadu, a niet sa kam schovať. Stojím čelom celej realite vo vnútri aj navonok. Ak všetko to, čo prichádza neprijímam ako pravdu, tak prečo? Keď pociťujem odpor, bolesť, príťažlivosť nízkosť, nudu, únavu, keď mám tieto pocity, prečo to takto cítim, prečo to neprijímam, keď všetko je pravda? Čo ma to oddeľuje od jednoty? Kde to vzniká, keď je všetko iba pravda! S takouto bdelosťou, s takýmto postojom že všetko je iba pravda a nič iného ako pravda, prechádzam životnými situáciami. Nič od života nepožadujem, nič čo mi život prináša neodmietam, pretože s týmto skutočným postojom sa všetko stáva cestou a je to práve to najlepšie, čo mi môže prísť na moju premenu.

... Vraciam sa do svojho zdroja, do srdca a myseľ prestáva byť zaťažovaná neustálym snažením po dosiahnutí niečoho iného ako práve je, už sa nezaoberá neustálym posudzovaním, vyberaním, obavami, pretože všetko je pravda. Bdelo nezaujato pozorujem to, čo sa deje.

Všetko sa premieňa v  hlbokú, kľudnú, prahovú skúsenosť kľudu a istoty pravdy. Myšlienka osobného ja, práve toho, čo ma oddeľuje od jednoty stráca na dôležitosti, až ju nemôžem nájsť. Myšlienka osobného ja sa stráca a vracia sa do svojho zdroja, je to iba myšlienka. Všetka energia sa vracia späť do svojho zdroja do srdca. Lúče vedomia už nie sú zakryvované k jednému bodu - egu, ale rovno prechádzajú srdcom. Všetko ide tak ako prv, ale už tu nie je nejaká osobná reakcia, ale živá čistá a naprosto nepochopiteľná pravda, ktorá v sebe spojuje všetky protiklady a z ktorej všetky protiklady povstávajú. Nie je tu centrum ja. Som uzdravený z ťažkej duševnej choroby posadnutosti osobným ja. A je v tom krása, láska a súcit a nič nie je nemožné, nič nie je nutné.

Čo to je „pôvodne srdce“?

Chuej-neng, zenový majster o tom hovorí:

„Ľudské srdce nemyslí, vyrastá a pramení z prázdnej tíšiny, je vzdialené scestným názorom, a to je prvá veľká udalosť v reťazci príčin a následkov.“

„Úplné samádhi znamená uskutočňovať skutočné srdce v každom čase a za všetkých okolností, v chode, posediačky, poležiačky, postojačky.

Cesta vedia skutočným srdcom, Čistá zem leží v skutočnom srdci.“(Zápisky priateľa)

Srdce je jediná skutočnosť.

Myseľ je iba prechodné štádium. Stať sa vlastným Ja znamená vstúpiť do Srdca.

...Čisté vedomie je Srdcom, zahrňuje všetko a nič nie je vonku alebo mimo neho. To je skutočná pravda.

...Človek musí pozorovať vznik každej myšlienky a pýtať sa koho napadla. Odpoveď znie: „mňa“.

...Ak sa opýtam: „Kto som ja?“, vráti sa myseľ do zdroja, z ktorého vzišla. Ponorí sa tam i myšlienka, ktorá vznikla.

...Ego nie je reálne, keď ho hľadáme zisťujeme, že neexistuje.

(MaharišiArunáčaly)

... Na svete nie je nič smutnejšie ako nedostatok lásky.

... Chceme, aby v tých niekoľko málo hodín, ktoré budú žiť cítili teplo lásky a aby zatvorili oči v náručí človeka, ktorý ich má rád. Každá ľudská bytosť trpí, keď nie je milovaná, a dieťa, nech je sebamenšie, všetko chápe a trpí viac, ako ktorýkoľvek iný tvor. Odmietnuť mu lásku je ako zabiť ho.

... Ľudia sú často nerozumní, nelogickí a sebeckí. Odpustite im to. Ak k nim aj budete láskavý, aj tak vás obvinia zo sebectva a nízkych motívov. Zostaňte láskavý. Ak budete úspešný, získate niektorých falošných priateľov a skutočných nepriateľov. Aj tak pokračujte. Ak aj budete úprimný a čestný, ľudia vás podvedú, vy ale zostaňte úprimný a čestný. Ak strávite roky budovaním niečoho, čo vám niekto zničí cez noc, budujte to znovu. Ak nájdete šťastie, kľud a mier, budú vám závidieť. Zostaňte šťastní. Na dobro, ktoré dnes urobíte, ľudia zajtra zabudnú. Aj tak ďalej robte dobro. Dávajte svetu to najlepšie, čo je vo vás, a aj keď to nemusí stačiť, aj tak dávajte ďalej. (matka Tereza)

... Tak rada by pomáhala všetkým ľuďom, tak rada by dala celý zlý svet do poriadku, a sťažuje sa na Boha, že jej nedáva príležitosť vykonať väčšie činy, Zo samej sebaľútosti však nie je schopná vidieť, že niekto blízky potrebuje pomoc.

Koľko ľudí sa chce hrať na zlepšovateľov sveta, páčia sa sami sebe ako rečníci na demonštráciách a v spolkoch, ale nevidia, že ten, kto stojí vedľa nich, hynie, pretože si ho nevšimnú, pretože sa im zdá nedôležitý, pretože ho nemilujú, pretože milujú v skutočnosti iba sami seba.

... Boh je láska! A láska nie je žiadna duchovná veda. Láska nevedie žiadne múdre reči. Lásku je možné iba žiť. Láska prúdi stále, inak by to nebola pravá láska.

... Čistá láska nepotrebuje úspech. Teší sa sama z toho, že smie milovať. Každý človek je dôležitý, je jedinečnou bytosťou, práve tak ako všetci ostatní.

... nebudeme súdení za to čo sme vykonali, ale koľko lásky tam bolo.

( Benjamin Klein Poznaj svojho anjela)

Snáď najvyššie by som kládla pokoru srdca. Ak sa nám niečo otvorilo nemyslíme si, že sme niekde vyššie ako ostatní. Je to iba povrchové rozlišovanie, ktoré je iba zdaním, penou na oceáne bytia. Pravá pokora srdca je naprosté utíšenie mysli v láskyplnej bdelosti a naprostá sebaodovzdanosť božskej podstate. Až potom je tu sloboda ducha.

Je nutné vymiesť zo svojej mysle všetko to, čo človeka oddeľuje od druhých, čo ho povyšuje nad druhých, lebo práve to ho tiež oddeľuje od Boha.

Myslieť si, že iba moja pravda je pravdou, že iba moja cirkev, spoločnosť a podobne sú tie najlepšie, to sú myšlienky rozdeľujúce a škodlivé. A keď to dokonca vyhlasujeme a nútime ostatných aby týmto dogmám uverili a vyznávali ich, to je skutočne hriech proti Duchu svätému, proti jeho slobode, prostej všetkého zla. (Míla Tomášová Svetlo vedomia)

Späť

Copyright 2009 © Anna Fedáková. All rights reserved.




Zatvoriť okno